Zaujal ma názov:Polemika o viere.Vybral som teda brožúru z predajného regálu.Na väzbe bol aj podnázov: Keď rozum klepe na božie dvere.Autor: Adam Roman.
Tak ako to mám vo zvyku náhodne som brožúru otvoril.Na strane 18 som si prečítal:“Vo veku štrnástich rokov…som Nový zákon už veľmi dobre poznal…“ Toto konštatovanie ma primälo brožúru kúpiť.
Prečítal som si ju.
Je to niekoľko kritických úvah o viere a veriacich a návod na logické cvičenia podľa autorovho receptu.Pán Adam Roman pozoruje a analyzuje veriacich a ich vieru a nachádza v nich a v nej zásadne nedostatky logiky a pravdy.
Zverejnený profil autora v brožúre ma podnietil k napísaniu tohoto blogu.
Adam Roman o sebe píše,že je „profesionálny teoreticky fyzik“ a “ celý svoj život sa zaoberá pravdou(str.5) a je aj „profesionálnym mysliteľom,ktorý ma svoju zodpovednosť voči prostému ľudu“ (str.6). Podľa googlu mám dovod „profesionálneho mysliteľa“ Adama Romana zaradiť do spoločenstva Slovenských ateistických intelektuálov .Hádam až do jej elity.Iste sa ich ani jeho nedotknem keď poviem,že by mohol byť ich vzorový typ.Charakteristická je geneza jeho svetonázoru,ako ju sám uvádza: Vo veku štrnástich rokov,ešte ako veriaci,už veľmi dobre poznal Nový zákon a pustil sa do štúdia Starého zákona.Pokladal si to za povinnosť .Nepíše kedy Starý zákon dočítal,ale nie je vylúčené,že ako nadmieru nadaný adolescent (budúci teoretický fyzik a mysliteľ),to mohol zlúsknuť aj za pár týždňov.Niekedy potom,neviem možno v osemnástke,dvadsiatke či v tridsiatke začal hľadať boha ako “ ako dobre popísanú a dobre definovanú bytosť “ (str.45). Takú samozrejme nenašiel a stal sa teda ateistom a humanistom,ktorý ma zodpovednosť voči prostému ľudu.
Tu mi nezostáva nič iné len dať bodku.
Epilóg : Adam Roman si stanovil nájsť neexistujúce.Mal by si znovu prečítať Bibliu, je už starší, ale nie ako teoretický fyzik,profesionálny mysliteľ a zodpovedný voči prostému ľudu,ale iba ako obyčajný Adam Roman,ak sa tak naozaj volá.